štvrtok 22. augusta 2013

Otáznik nad privátnymi značkami



PONDELOK:

Po víkende prichádza opäť každým milovaný pondelok a inak to nebolo ani u mňa. Deň som začal nejakým tým sladkým pečivom a pomaly som sa rozbiehal v práci.

Na obed som si doniesol kapustnicu, aby som nemusel zháňať niečo na jedenie v okolí tak, ako tomu bolo minulý týždeň. Spomenul som si však, že v Shopping Palace skončila výluka jedálenskej časti kvôli rekonštrukcii. Reku, idem to tam predsa len otestovať. Až vo 4. stánku mi povedali , že varia zo slovenských ingrediencií. Navyše je to stánok, kde varia naozaj dobre a kam som predtým chodieval často. Ctené meno ich prevádzky je Koliba.



Večeru som poňal tak jednoduchšie a keďže som toto leto ešte neokoštoval kukuricu, rozhodol som sa tak učiniť dnes. Síce som ju varil asi pol hodinu, ale chutila dobre.



UTOROK:

Keďže sa mi z minulého týždňa zachutili venčeky s jogurtom, utorňajšie raňajky boli jasné. Teda Tami a Sedita :) Tuto sa chcem priznať, že od začiatku tohto projektu sa mi značne predĺžil čas nakupovania. A keď vám ide ráno bus do práce, buď netreba špekulovať, alebo brať čo príde :) Našťastie mi autobus neušiel.

Na obed som konečne dorazil tú odloženú kapustnicu. Takéto varenie na niekoľko dní je výhodné najmä v tom, že človek nemusí každý večer špekulovať, čo si uvarí na druhý deň. A obrovské plus je cena. Pol kila kapusty, 3 klobásy, 2 zemiaky a voda z vodovodu na 3 litre kapustnice je nič v porovnaní s dennými menučkami. A ten čas obetovaný za sporákom sa mi veru oplatil.

Večer sa niesol v takom ležérnom štýle a spolu s kámošmi sme sa napriek daždivému počasiu vybrali do ulíc. Na obchodnej sme zakotvili v jednej talianskej reštaurácii. V tom som spočiatku videl trochu problém, ale nakoniec sme ostali iba pri drinkoch. Keďže ani drinky nemôžem, tak som si vybral z vinnej karty Chardonay neskorý zber z Topolčianok. Aj keď preferujem polosladné vína, toto bolo fajnové :) Nakoniec sme sa presunuli do latino klubu La Fiesta, na ktorú mám veľmi príjemné spomienky. Ideálne miesto pre oddych a ak aspoň trochu cítite hudbu, dá sa tu skvelo zatancovať a spoznať nových ľudí. Síce som nad nápojovou kartou zalamoval rukami, vyhral to nakoniec čapovaný radler od Zlatého bažanta.






STREDA:

Myslím, že sa každému raz za čas pritrafí, že zaspí do práce. To bol aj môj dnešný prípad. Samozrejme už som nemal čas na nákupy a tak som v práci hľadal niečo pod zub. Našťastie sa našlo aspoň ovocie. Samozrejme slovenské. Takéto situácie ma učia myslieť dopredu a nenechávať raňajky na náhodu.

A to platí nielen pri raňajkách, ale aj pri obede. Ten som nemal vymyslený tiež. Musíte mi však uznať, že ak idem z práce rovno do mesta a vrátim sa pred polnocou, tak tu naozaj nie kedy variť. Preto mi neostávalo nič iné, ako improvizovať a navštíviť Kolibu v Shopping Palace. Cestou som sa stavil v Tescu...
Ok, viem, že Tesco spomínam dosť často. Nerobím mu žiadnu reklamu. Jednoducho je to obchodný reťazec, ktorý počas pracovného týždňa navštevujem takmer denne. Navyše je to najväčší zamestnávateľ na Slovensku a preto stojí za pozornosť aj po stránke predajcu. Objavil som v regáli dve rôzne kuracie mäsá od rovnakého výrobcu, ale v prvom prípade pod privátnou značkou Tesco a v druhom prípade išlo o samotného výrobcu HSH s.r.o. z Veľkého Zálužia. Cena prvého bola 6, 49 eur/kg a druhého 7,99 eur/kg. Neviem však, v čom bol rozdiel.  Je mäso od výrobcu kvalitné viac ako to pre Tesco? Podporujem slovenské výrobky aj vtedy, ak uprednostním slovenské Tesco kura? Je pre slovenských výrobcov takýto predaj výhodný a nepodkopávajú si tak trochu vlastné produkty? Toto všetko sú otázky, na ktoré zajtra skúsim nájsť odpoveď. Chystám sa totiž na Agrokomplex v Nitre a budem naozaj zvedavý. Držte palce.


1 komentár:

  1. Privatna znacka napr. Tesco je pre domaceho vyrobcu postupne likvidacna, pretoze slovensky zakaznik uprednostni cenu. Na privatnej znacke Tesco je vyrobca tlaceny na predaj tovaru bez primeranej marze. T.j. predava, ale nezaraba. Pritom kvalita vyrobku je rovnaka. J. Artim

    OdpovedaťOdstrániť