Haluškofóbia

Na stredajší program som sa celkom tešil, pretože som mal naplánovanú návštevu  Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ráno som si zabehol kúpiť do obchodu venčeky zo Serede a k tomu malinový tvaroháčik od Tami. Po raňajkách sa iba tak zaprášilo. O 9.00 som už nedočkavo podupkával pred vrátnicou s hlavou plnou otázok.

Projekt Jem po Slovensky oslovil komoru natoľko, že sa nás rozhodli pozvať na stretnutie a spropagovať  projekt  aj vo svojich kruhoch. Sedenie mi prinieslo nielen výborný slovenský čaj z rakytníka, ale aj množstvo informácii o aktuálnom stave na našom potravinovom trhu. Najviac som sa zaujímal o to, prečo je na Slovensku nedostatok slovenského ovocia a zeleniny, ktoré sme si schopní dopestovať sami. A prečo ich teda dovážame zo zahraničia. Odpoveď bola vskutku jednoduchá. Dočasný prílev ovocia a zeleniny za dumpované ceny silného dodávateľa  zo zahraničia spôsobia to, že slovenskí pestovatelia nie sú schopní konkurovať nastavenej likvidačnej cene a s pestovaním  skončia. Keď sa na domácom trhu vyhladí produkcia, zahraničný dodávateľ sa vráti na štandardné ceny. Takýmto spôsobom sme prišli o slovenský cesnak, melóny, alebo aj kapustu. Tu by jednému ostal rozum stáť. A keby som pokračoval, tak aj viacerým.

Po stretnutí som sa pobral späť do práce. Dnes bola na pláne návšteva stánkov s rýchlym občerstvením v obchodnom centre. Keď na mňa poobede konečne doľahol hlad, vybral som sa do bratislavského Polusu. Bilancia – zo 7 oslovených stánkov nič.  Za slovenský pôvod ponúkaných  jedál sa mi nevedel nikto zaručiť. Nakoniec som si to zamieril do Carrefouru, kde som našiel stánok s ich hotovými jedlami. A predstavte si, že jedno z nich bolo slovenské. Uhádne niekto ktoré? Správne, halušky. Asi si konečne začnem variť, inak prídem k haluškofóbii.  Ale, táto voľba bola vždy lepšia, ako treska z dvomi rožkami. Ešte som si kúpil kilo slovenských nektariniek od Boni Fructi a už ma v Poluse nebolo.

Večer som si bol ešte s kamošmi sadnúť do známeho podniku na Trnavskom mýte. Žiaľ, nemali ani slovenské pivo, ani slovenskú minerálku, ani slovenský džús a tak mi ostalo biele nitrianske víno. Pravdu povedať, príjemne ma zrelaxovalo :)