Do zlatista opečená rybka

NEDEĽA:

Nedeľňajšie raňajky boli opäť ľahšie. Chlieb, jahodový lekvár Riso z Rimavskej Soboty a Tatranské maslo mi bohato postačili. Keďže sa celý, 30-dňový experiment blížil k svojmu koncu, pokusný králik si chcel ešte niekam odskočiť. A nakoniec to vyšlo na Jelku.

Túto malú dedinu nájdete asi 45 minút cesty autom na východ od Bratislavy. Je známa najmä chovom rýb na neďalekej farme - Rybáreň sv. Petra. Ja som zakotvil o pár desiatok metrov pred ňou pri Malom Dunaji v reštaurácii Malom :)

Najprv som sa išiel zoznámiť s históriu neďalekého mlyna, ktorý bol kompletne zrekonštruovaný a navyše aj funkčný. Časy takéhoto spracovania slovenskej múky museli byť naozaj ťažké, najmä ak mlynár vynášal plné mechy s obilím až na horné poschodie.

Dopočul som sa, že do reštaurácie Malom chodieva za nedeľnou pohodičkou pomerne veľa Bratislavčanov a taktiež aj vodákov, ktorý sa popri splave zastavia aj na pečeného pstruha. A presne na takého som mal dnes chuť. Keďže pstruh bol slovenský, spýtal som sa čašníčky, čo slovenského si k nemu môžem dať ako prílohu. Ostal som trochu sklamaný, že iba chlieb, ale nakoniec som si nesťažoval. Spolu s kyslými uhorkami chutil veľmi dobre. Citrón som si samozrejme nedal. Toto miesto je ideálne pre rodinné výlety a určite sa sem oplatí zájsť.

Večer som si zahryzol ešte nejaké to jablko, dal som si za pohár vína a myslel som na pondelok, v ktorý moja púť slovenského jedáka končí. Vlastne nekončí, lebo slovenskými výrobkami sa plánujem kŕmiť aj naďalej. Ale možno už nie tak striktne. Určite ešte pridám blog s celkovým zhrnutím, ale ten si musím ešte premyslieť. Takže ešte nejakú tu chvíľku strpenia poprosím ;)

Aj slovenská láska ide cez žalúdok

SOBOTA:

...čakala ma robota. Okrem toho, že som pár dni zanedbával blog, som pár týždňov zanedbával aj svoju izbu. Upratovanie bolo teda nevyhnutné. Raňajky s chlebom, tatranským maslom a lekvárom Riso boli postačujúce.

Na obed som sa pohostil spišskými párkami z Púchova a to len preto, lebo som chystal na večer špecialitu. Ako sa už na slovenského junáka patrí, mal by sa vedieť nielen sekerou oháňať, ale aj čo-to pre svoju milú spraviť. A tu niekde vznikla myšlienka spraviť trojchodovú romantickú večeru. Najsamprv však bolo treba nakúpiť.

Moje prvé kroky viedli do Billy.  Strávil som tu vydumovaním asi pol hodiny, ale nakoniec sa podarilo. S nákupom za 24 eur som bol spokojný. Príprava šla pomerne hladko, aj keď isté pochybnosti tu boli. Nepovažujem sa za zdatného kuchára, ale hanbu som si teda spraviť nechcel. A tak som dal na niektoré rady od kámoša, skúseného kulinárnika :)

Prvý chod bolo studené predjedlo. Klasické neúdené korbáčiky som zabalil do šunky Berto, ozdobil nakrájanou cherry paradajkou a pridal pomazánku Alfa bio. K tomu na dekoráciu na pásiky nakrájaná paprika a chlieb Penam.

Druhý chod mali byť pôvodne cestoviny, ale keďže som slovenské nenašiel, boli mi dobré aj zemiaky. Tie som uvaril a neskôr aj trochu poopekal. K tomu orestované kuracie prsia Hyza spolu so smotanou na varenie Rajo, karičkou a pridal som aj cesnakový krém Unica. Už len stačilo mierne dochutiť soľou a pridať zeleninu na ozdobu.

Tretí, dezertný chod som sa rozhodol poňať tak jednoduchšie. Kúpil som piškóty Sedita a dva čučoriedkové jogurty Tami. A aby tých čučoriedok nebolo málo, kúpil som aj malú čučoriedkovú zaváraninu Novofruct. Trochu som to navrstvil, dal do chladničky a bolo.

Moja milá vyzerala po večeri veľmi spokojne. Neviem, či zjedla všetko preto, lebo som ju nechal vyhladovať do 22,00, alebo preto, že jej chutilo :) Pravda bude niekde uprostred. Avšak  tulipán, levandulové sviečky a príjemná hudba k večeri nemôžu nič pokaziť. Musím sa ešte pochváliť výborným výberom vína z Topolčianok - Muškát moravský (bobuľový výber).

Celková hodinová príprava všetkých troch chodov je myslím prijateľná a kto by chcel aj svojej milej takto po slovensky lásku vyznať, nech sa pokojne inšpiruje :)  

Pilný ako včielka

ŠTVRTOK:

Na raňajky som dojedol zvyšnú polovicu jogurtu spolu s venčekmi. Moje raňajky asi nebývajú pestré, ale pretože som niektorým produktom prišiel na chuť, kupujem si ich častejšie. Jogurty na raňajky sa snažím striedať a osobne mi doposiaľ najviac chutil Selčiansky. Je cenovo prijateľný a naozaj chutný.

Obed opäť v Kolibe a opäť so slepačou. Tej sa čo chvíľa asi aj prejem. Nakombinoval som si však to najlepšie a zjedol celý tanier :)

Večer padlo rozhodnutie vyskúšať jeden slovenský olej, ku ktorému som sa dostal ešte na Agrokomplexe. Jeden píšem preto, lebo Búšlak Oil z Dunajského Klátova by mal byť podľa mojich informácií jediný olej vyrábaný na Slovensku. Prvý krát som ho zbadal v predajni Starý otec. Ponúkajú viacero druhov, ale už teraz musím podotknúť, že cena je oproti bežne dostupným olejom o niečo vyššia. Na druhej strane robia aj také špecialitky ako Bio slnečnicový olej s cesnakom a chilli, ktorý má aj značku kvality SK.
Na chlieb vo vajíčku som použil slnečnicový olej de luxe. Teda ani nie tak ja, ako moja priateľka :) Chlieb bol Penam a vajíčka domáce.

PIATOK:

Na dnešný deň som sa celkom tešil, pretože som mal dohodnuté stretnutie s pani Medekovou, fitnes trénerkou, v ružinovskom Retro centre. Vybral som sa pre pár lekcií, ako si okrem správneho stravovania zabezpečiť aj dobrú kondičku. Raňajky boli ľahšie v podobe malokarpatských chlebíčkov.

Do Retra som zavítal okolo obeda. V pomerne dobre vybavenom fitnes centre som sa zoznámil nielen s posilňovacími strojmi, ale aj správnou technikou cvičenia. Zároveň som sa vypytoval ako na stravovací, tak aj na správny pitný režim počas cvičenia. A keďže bolo treba zamakať, budiška pri mne nesmela chýbať.

Po cvičení prišiel hlad a tak som sa pobral s kolegom na obed. Ako inak do Koliby. Dal som si bezmäsitý deň a preto výber padol na vyprážaný baklažán s nivovou omáčkou, grilovanou zeleninou a zemiakovým pyré. Slepačiu dnes vystriedala paradajková so syrom. A ako vidno na fotke, kolega si dal tradičný slovenský tanier. Navyše som si až dnes všimol na svetelnej tabuli oznam, že všetko mäso pochádza od Hyzy. Celkom ma to potešilo.

Po večernom korčuľovaní na hrádzi som si na večeru zahryzol chlieb s paprikovou karičkou. To najlepšie však prišlo potom. Z Agrokomplexu som si priniesol pravú slovenskú včelovinu.  Výrobca je Včelco zo Smoleníc. Špeciálne ju odporúčam, lebo je naozaj výborná. Zobrať malú fľaštičku bola chyba :) Škoda, že včelovina ako nápoj nie je tak bežne dostupná v obchodoch, ako napríklad víno. Každopádne, po náročnom športovom dni padla veľmi vhod.

Vysoké ceny? Nenechajte sa odradiť

UTOROK:

Na ráno som mal dohodnutý rozhovor do týždenníka Šarm a tak som si s raňajkami musel švihnúť. Zápchy z Rače smerom do mesta vedia predĺžiť cestu do centra aj dvojnásobne. Keďže som sa v kolóne ledva hýbal, stihol som sa naraňajkovať v aute. Tentokrát to boli horalky od Sedity a slovenské jablko.

Tento týždeň som sa rozhodol riešiť obedy cez menu. Keďže mám na Zlatých pieskoch overenú reštauráciu, zašiel som tam aj dnes. Chcel som zistiť, či sa mi za tých pár dní ich jedlo neoje. Na obed bola slepačia polievka a ako druhé jedlo kuracie mäso so zemiakovým pyré, uhorkový šalát a zeleninový mix. Opäť mi chutilo.

Cestou z obeda som za pokladňami obchodného centra objavil malý stánok s farmárskymi potravinami. Síce bola väčšina tovaru maďarského alebo českého pôvodu, boli tam aj rýdzo slovenské potraviny. Kúpil som teda na koštovku neúdene niťovky, jogurt zo Zázrivej a ríbezľové víno Satko z Pezinka. Niťovky sa v práci za chvíľu roztratili, jogurt som odložil na ráno a víno padlo pri večernej debate s kámošmi. Je chuťovo celkom príjemné, ale ostanem radšej verný svojej Ribesse z Rače :)

STREDA:

Včerajší jogurt od Petra Záňa ma už ráno čakal v chladničke. Už bol v blogu spomínaný. Kúpi som ho v 500ml balení na Liptove za 4,90 eura, čo mi prišla naozaj vysoká cena. Vo včerajšom stánku som ho objavil za 3,90 a jeho 180ml verzia stála 1,80 eura.  Z toho mi vyplynulo, že sa niekedy netreba nechať odradiť vysokou cenou slovenských výrobkov, ale je potrebné hľadať lacnejšieho predajcu. Tento jogurt je naozaj hustý a na raňajky mi spolu s jedným pečivom stačila aj polovica. Druhú som si nechal na štvrtkové ráno :)

Obedoval som opäť v Kolibe, len si už nespomínam, čo presne :) Každopádne to boli samé dobroty.

Po obede mi prišla chuť na sladké a navyše aj mrazené. Môj kolega mi na začiatku leta odporučil jednu slovenskú mrazenú dreň a chcel som sa o ňu s vami podeliť. Ide o výrobcu Goodies a dreň vyrába v 4 príchutiach. Moja najobľúbenejšia je jablkovo-malinová a výhodou je, že na dnes drene nájdete zabalenú skladaciu lyžičku. Síce je trochu nemotorná pri dolovaní na kameň zamrznutej drene, ale lepšie ako nič :) Výrobca je z Prešova.

Večer som ostal pri klasike. Spišské párky s horčicou Snico a chlebom Penam z Nitry.

Tour de Budiš

NEDEĽA

Odchod zo Slovenského raja bol celkom ťažký. Užili sme si poriadnej turistiky, čerstvého vzduchu a srandy okolo táboráka. Vracať sa do pracovnej rutiny sa nám všetkým veru nechcelo. Ráno bolo síce ťažké na vstávanie, no spišské párky s horčicou Snico a miestnym chlebom ho spravili omnoho krajším.

Odchádzali sme až niečo po 12.00, takže obed sme ešte stíhali. Malo to však jeden háčik. Varili sa krevetové cestoviny. A keďže ani krevety, ani cestoviny slovenské neboli, zahryzol som si ešte nejakého chleba a vyrazili sme na cestu do Bratislavy.

Tu by som chcel opäť podotknúť, že ak ste nastavení na teplé jedlo každý deň, trochu to zamrzí, ak sa vám nedostane. Cestou som zjedol akurát Malokarparské chlebíčky a jednu Milu od Sedity. Navyše som sa po príchode rýchlo venoval písaniu blogov a nepríjemný pocit hladu ma sprevádzal až do večera. Tu to zachránila moja priateľka.

Asi ste si už všimli, že sa do varenia nehrniem, ale je to aj preto, že mojej priateľke to ide oveľa, OVEĽA lepšie :) Večer som bol pohostený výbornou brokolicovou polievkou s chlebom. Po takejto večeri som mohol ísť pokojne spať :)

PONDELOK:

Pondelkové ráno som si musel privstať, pretože ma čakala pomerne dlhá cesta. Po včerajšom cestovaní z východu na západ som to mal dnes namierené na stredné Slovensko. Chlieb, karička v črievku a paradajka na raňajky pošli "čo by dup". Spolu s kolegom sme sadli do auta a mohli vyraziť do malej dedinky v Turčianskej kotline nazývanej Budiš.

Pre mňa bolo celkom prekvapením, keď som zistil, že ide aj o obec. Vždy som si myslel, že je to iba minerálka. Prišli sme sem na pozvanie marketingového oddelenia a mali sme na pláne exkurziu výrobného závodu.

Hneď úvodom nás v dobrej nálade uvítal hlavný technológ pán Ing. Rastislav Boďa a prehliadku sme začali pekne od prameňa. Ten bol údajne objavený v roku 1573 benediktínskym mníchom Mikulášom Pavlom Brikciusom. Hlavnou črtou závodu bolo nenormálne množstvo prepraviek. Bolo to ako obrovské lego :) Poobzerali sme si skladové tanky, vyfukovačky PET fliaš, samotné plnenie s etiketovaním až po finálne balenie. V závode musela byť čistota na 1. mieste. Dokonca aj taká známa mediálna hviezda ako ja sa musela obliecť do pracovného :P :) Bol som naozaj zvedavý a preto som sa veľa pýtal. Dokonca som zistil, že existuje aj voda Budišská. S tou som sa dovtedy asi ani nestretol. A navyše som videl všetky typy vôd od minerálky po pramenitú, od tichej po perlivú s príchuťou či bez alebo aj vitamínmi. Niektoré z nich získali dokonca aj ocenenie na medzinárodnej súťaži Superior taste award. Mne osobne celkom chutí Budiš s príchuťou aceroly.

legoland :)

forma na PET fľašu

 foto z 30-tych rokov

Nechceli sme sa príliš zdržiavať, aby mohla výroba šľapať na plné obrátky. Rozlúčili sme sa, spravili spoločnú záverečnú fotku a išlo sa domov. V aute som sa s kolegom zhodol, že táto exkurzia bola naozaj vydarená.

 S pánom Ing. Rastislavom Boďom

Cestou sme chceli zavítať do miestnej reštaurácie, alebo salašu, no nevedeli sme nič nájsť. Dokonca ani v Kremnici. Nakoniec sme objavili popri ceste závod Grotto, kde bola aj podniková predajňa s čerstvými bagetami. S pani predavačkou sme po dlhšom hľadaní našli jednu aj pre slovenského jedáka, pretože napríklad také kuracie mäso pochádzalo z Maďarska. A s akou verbou som sa do nej pustil, si môžete pozrieť na fotke :)

Priznám sa, že mi cesta zabrala dosť času a tak som ostal aj dlhšie v práci. Keďže som si dal na večeru iba Selčianský jogurt s pečivom, dnes som veru opäť nemal nič teplé pod zub. Ale vôbec mi to nevadilo. Ten jogurt s marhuľovou príchuťou je fakt super :)