piatok 30. augusta 2013

Paradajky na ocot



UTOROK:

Utorňajšie raňajky boli opäť o perníku, avšak bez ovocia, ktoré kolegyne z vlastnej záhradky občas donesú do práce.  Ostal som totiž robiť z domu. Keďže som to s raňajším vstávaním trochu pretiahol, aj obed sa mi posunul o niečo neskôr. Hlad však na seba nenechal dlho čakať a poobede okolo tretej som začal špekulovať, ako utíšiť muzikantov v bruchu.

V Rači, kde bývam, som miestne reštaurácie neskúšal a dnes som na to ani nemal čas. Rozhodol som sa preto, že si v neďalekej Bille spravím rýchly nákup. Ako som tak lovil pohľadom v regáloch, našiel som omáčku na špageti Novofruct. Základ by teda bol. No keď som došiel k cestovinám, nenašiel som žiadne slovenské. Teda až na jedny, ktoré sa používajú do polievok. Klasické neboli. Nuž kúpil som ich a okrem toho aj pultovú eliášovskú klobásu s SK štítkom a tvrdý syr vršatec od Agro farmy.



Príprava bola síce rýchla, ale ten výsledok mal od  klasický špagiet trochu ďaleko :) Ešte že som bol naozaj hladný.



Na večer som chcem niečo ľahšie a preto som sa rozhodol pre ovocie. Zhodou náhod som natrafil v Lidli na slovenský melón. Zvyčajne ich vídavam pôvodom z Grécka, alebo Maďarska. Cena 25 centov za kilogram mi prišla síce nízka, ale nedbal som. Na byte som ho rozkrojil a chuť ma teda rýchlo prešla. Bol prezretý, mäkký a vlastne som nechápal, čo také ovocie robí v predaji.
A to sa mi stáva v obchodoch často. Broskyne tvrdé ako kameň, paradajky vhodné na výrobu octu a mandarinky, z ktorých sa dobre že nepráši. Ako zákazník v niektorých prípadoch nemám ako zistiť, čo za kvalitu ovocia alebo zeleniny kupujem. A komu sa chce vracať spať do obchodu s 5 a pol mandarinkou a reklamovať to. Toto ma fakt hnevá a bude to jedna z mojich ďalších tém, ktorú sa pokúsim preskúmať.



STREDA:

V stredajšie ráno som sa ocitol v Ružinove pred stánkom, kde predávali výhradne slovenské produkty. Nikdy predtým som si tento obchod neprezrel, aj keď som okolo neho chodieval často. V tomto období, keď jem po slovensky, mám ako keby zapnutý senzor na slovenské potraviny a registrujem ich oveľa rýchlejšie. Zo stánku na Ružinovskej ulici som si nakoniec odniesol 2 selčianske jogurty. Ešte som si dokúpil venčeky od Sedity a o raňajky som mal postarané.



Dnes som tiež ostal pracovať doma. A keďže mi zvýšila polovica omáčky na špageti a polovica cestovín, pripravil som si na obed zase “špageti“. Ale vyčkal som si, kým nebudem poriadne hladný, aby mi chutili viac :) Za tých pár dní, čo som súčasťou tohto projektu, bývam hladný dosť často. A to najmä preto, že nemám isté raňajky,  obed  alebo večeru, pokiaľ si ich dopredu nenaplánujem. Ale pomaly si na to zvykám a nerobí mi to problém. A ako som písal, keď už si niečoho nakoniec zajem, chutí mi oveľa viac.

Poobede pre mňa prišli dvaja kolegovia a spolu so zvyšným osadenstvom agentúry sme sa pobrali na chatu do Slovenského raja. Chodievame sem pravidelne a tento rok mi bolo prisľúbené, že sa na chate bude variť výsostne zo slovenských surovín. Tak sa celkom teším, ako to celé dopadne.  


Čo istí môj pitný režim



PONDELOK:

V pondelok ráno som v taške naďabil na ďalší z radu Ertlovských perníkov, ktoré mám ešte z  Nitry. Keď som si vyberal, ktorý kúpim, nevedel som sa rozhodnúť a tak som vzal všetky príchute. Dokopy teda 5 :) V kombinácii s ovocím mi takýto perník na raňajky bohato stačí. 




Kedže som trčal v nedeľu večer v kolónach cestou do Bratislavy, nemal som čas na prípravu obeda na druhý deň. Preto som si to opäť namieril do Koliby v Shopping Palace. Varia tam chutne a mám informáciu priamo od nich, že na prípravu používajú slovenské suroviny. Za 4,50 si nakombinujem pripravené jedlá tak, aby som sa zmestil do 500g. A k tomu je v cene samozrejme polievka. Kto ste nevyskúšali, odporúčam.

Počas môjho pitného režimu sa snažím striedať vody tak, aby som bol optimálne zásobený všetkým, čo potrebujem. Samozrejme, pijem Budišku, ale aj čistú vodu z kohútika. Na tú som presedlal asi tak pred rokom po tom, čo som začal obmedzovať sladené nápoje. Niekedy je to však problém, lebo u nás v práci na Zlatých pieskoch mi voda z kohútika nechutí. Neviem,  či je to chlórom, ale o rovnakom probléme som počul aj v niektorých ďalších častiach Bratislavy. Aj keď ide o vodu z kohútika, nie vždy som presvedčený o jej kvalite.



Na večeri som veru nešetril, lebo ma čakala dlhá pracovná noc. A hladnému sa mi robí zle. Tri párky z Púchova, tri krajce chleba zo Slatinskej pekárne a celá slovenská paradajka mi padli naozaj vhod. Okrem iného som spisoval aj omeškané blogy za posledné 4 dni. Ale sľubujem, že sa s tým písaní posnažím polepšiť :)  

utorok 27. augusta 2013

Víkend v Banskej Štiavnici



SOBOTA:

Len čo som v sobotné ráno po svadbe pretrel oči, vedel som, že víkend sa ani zďaleka nekončí. Na pláne bola návšteva Banskej Štiavnice a jej priľahlého okolia. Na raňajky bola štrúdľa, ktorú som si priniesol zo svadby ako výslužku. A tak, ako aj do Liptova, tak aj do Štiavnice som si pribalil priateľku, budišku na cestu a išlo sa.

Ubytovanie som mal rezervované dopredu a naozaj vyzeralo ešte krajšie, ako z fotografií. Poriadne hladný som si rýchlo vybalil veci a vybral sa hľadať niečo pod zub. Na námestí svätej Trojice som pri jednej terase zbadal nápis "domáca kuchyňa" a preto som neváhal vojsť a povyzvedať, či varia zo slovenských surovín.




Tuto na chvíľu odbočím od témy a chcem napísať, že medializácia tohto projektu mi naozaj pomáha. Čašník v podniku ma v momente spoznal, keď si dal dokopy slovenské potraviny a môj nezameniteľný profil z obrazovky televíznych novín. Vybral sa do kuchyne zistiť, ako to majú so surovinami. Nakoniec padlo slovo slovenské a ja som v momente sadal k stolu. Jedlo bolo výborné a reštaurácia Black M si u mňa šplhla.





Nasledovali zblúdilé túlačky po meste, návšteva kaviarničky s pózovaním vo výklade a nakoniec koncert three pianos v rámci festivalu jazznica, po ktorom nezostávalo nič iné, ako sa vrátiť na izbu. A aby som nezabudol, poobede som si spravil nákup na ďalší deň v miestnych, priestorovo skromnejších potravinách. Výber nebol veľký, ale o to zaujímavejší. Objavil som tu mnoho produktov, ktoré v obchodných centrách nemám šancu vidieť.





Na "nočeru" (kombinácia noci a večere) bola ešte varená kukurica a išlo sa spať.




NEDEĽA:

Raňajky boli ideálnym časom, ako využiť včerajší nákup. Domáci chlieb s nátierkou od alfa bio plus domáca zelenina ako príloha na seba nenechali dlho ćakať. Následne po raňajkách som sa odubytoval, zaniesol veci do auta a vybral sa za krásami Štiavnice.




Odporúčam pozrieť všetko, čo sa dá. Je to naozaj bohaté mesto plné ruchu najmä v letnom období. Moja cesta viedla cez botanickú záhradu k starému zámku, potom k novému kým neprišiel čas obeda. Chcel som vyskúšať ešte nejakú inú reštauráciu a pobral som sa teda do Kachelmana. Tu mi opäť pomohla medializácia a bola mi ponúknutá miestna divina spolu s domácou slepačou polievkou a pečeňovými haluškami. Tu ozaj nebolo čo riešiť.









Po obede som si to namieril ešte do dedinky Svätý Anton, kde sa nachádza honosný  kaštieľ spolu s priľahlým parkom. Dokonca by som sa odvážil povedať, že po prehliadke som mal rovnaký pocit, ako minulý týždeň v Ledniciach. Teda veľmi pozitívny.



Po nekonečnom cestovaní do Bratislavy som sa ešte rozhodol navečer posilniť chlebom a nátierkou Lunex. Poviem vám, že som mal po tomto víkende naozaj dosť. Aj keď som sa myšlienkami pri zaspávaní neustále vracal do úzkych, umením a banským remeslom nasiaknutých štiavnických uličiek :)

Slovenská svadba nesklamala



PIATOK:

Dnešný deň bol pre mojich kamarátov Katku a Janka naozaj výnimočný. Bol to totiž ich svadobný deň. Výnimočný bol však aj pre mňa. Konečne prišla príležitosť sa vyfešákovať a hrdo sa hlásiť do radov vytešených svadobčanov.

Dopoludnia som si doprial Plnený Ertlovský Perník a kolegyne ma ponúkli domácim hroznom a slivkami. Príliš som to nepreháňal, pretože som sa chcel pošetriť na večer :)

Obrad sa konal poobede v Karloveskom kostole, ktorý ma svojim interiérom príjemne prekvapil. Potom sa väčšina svadobčanov vrátane mňa pobrala s novomanželmi električkou na Floriánske námestie, kde sme nakoniec zakotvili v malej útulnej kaviarničke. Poniektorí museli ostať aj vonku, lebo bola naozaj malá :) Cestou som navštívil aj neďaleký podnik AQA, kde na moje prekvapenie rozlievali Budišku.  






Keď som si prvý krát uvedomil, že sa bude navečer hodovať a ja mám slovenskú diétu, ostal som trochu znepokojený. Moje obavy sa však rozplynuli, keď som od ženícha dostal informáciu, že bude aj slovenské prasa, aj domáci chlieb, aj pagáče a štrúdle. A samozrejme sa nalievala domáca. Tu som si však veľmi nezgustol, nakoľko som na hostinu prišiel ako šofér. Nič mi to však neubralo na skvelej atmosfére a bavili sme sa do rána.



Myslím si, že ak sa nejaký slovenský jedák rozhodne ísť na slovenskú svadbu, naprázdno určite neobíde. A tak to bolo aj v mojom prípade.
Svadba sa nakoniec vydarila. Nevesta bola krásna a ženích krásavec. No a iba toľko som chcel na koniec :)