ŠTVRTOK:
Firemnej akcii v raji som sa zúčastnil asi už po 4. alebo
5. krát. Je to už taká naša tradícia a ja sa jej naozaj teším. Tento rok som
mal sľúbené, že sa bude piecť, variť a opekať po slovensky.
Na raňajky som si dal chlieb s karičkou a salámou Nitran.
V podstate chatová klasika.
Cez deň sme nenaplánovali žiadnu túru a tak sme sa bezcieľne
poflakovali okolo chaty a užívali pekného počasia. Špecialita môjho prvého šéfa
Ota dnes na seba nenechala dlho čakať. "Nebíčko v papuli", ako ho zvykne
volať, spravil opäť znamenito. Slanina bola Oravská z Tesca.
Prišlo poobedie a my sme si spomenuli, že sme na
priľahlom kopci Mlyniek schovali pred dvomi rokmi kešku. Vybrali sme sa preto
na mini túru. Odkazov sme tam mali neúrekom a ak by ste boli niekedy v okolí aj
vy, zadajte si stránku www.geocaching.com a hľadajte kešku Mlynky :) Ešte sme
si pochodili okolie a nakoniec sme zakotvili v miestnej krčme, kde som si s
radosťou doprial môj obľúbený Šariš.
Večer už patril kuchyni môjho druhého šéfa Ronyho, ktorý
nás čakal s pripravenou fazuľovou polievkou. Po nej sa iba tak zaprášilo.
Neskorý večer som spásal už len špekáčiky a opečenú slaninu. Samozrejme všetko
slovenské :)
PIATOK:
Dnes bola na pláne túra na Piecky v Slovenskom raji a
preto sa na raňajky bolo treba poriadne posilniť. Spišské párky s horčicou,
zeleninou a chlebom mi spravili naozaj dobre.
Túru by som ohodnotil ako stredne náročnú. Cestou sme
narazili na dva poriadne vysoké rebríky, ale inak to bola príjemná prechádzka.
Samozrejme, bez raňajšej prípravy chlebov na desiatu by sa to nezaobišlo. Keď
sme teda dosiahli vrchol kopca, dali sme si prestávku a užívali si krásnej
rajskej prírody. Na konci túry nás pri vychádzke z lesa čakala miestna krčma,
ktorá bola akoby vykúpením po náročných 5 hodinách. Keďže som bol šofér, penu
pod nosom som mojim kolegom mohol iba závidieť :/
Po včerajšej fazuľovej polievke sa Ronymu podarilo
pripraviť aj vynikajúcu kapustnicu. Pri raňajšom nákupe však narazil na problém
v Spišskej Novej Vsi, kde v Coop Jednota, ktorá sa pýši najväčším zastúpením
slovenských potravín, nemali slovenskú klobásu. Zato z maďarskej by ste si
mohli veselo vyberať. Našťastie v kapustnici nechýbalo slovenské údené koleno a
nejaký ten hríbik.
Stravovanie v
neskorý večer sa nieslo v podobnom duchu, ako včera.
SOBOTA:
V taške som ráno objavil ešte jeden z Ertelovských
perníkov, tak som si k nemu pripravil aj čaj. Keďže som väčšinu čiernych a
zelených čajov zo zahraničia musel vylúčiť zo svojho pitného režimu, nahradil
som ich bylinkovými čajmi zo Slovenska. Určite sa nič nevyrovná čaju, ktorý vám
pripraví babka z byliniek nazbieraných na neďalekých lúkach. Ale ak aj babkine
zásoby dôjdu, Popradský čaj vám môžem vrelo odporučiť.
Po včerajšej náročnejšej túre sme sa dnes rozhodli navštíviť
Tomášovský výhľad. Za necelú pol hodinku od parkoviska neďaleko Smižian sa nám naskytla
panoráma, pri ktorej šla sánka dolu. Je to asi najkrajšie miesto Slovenského
raja, ktoré si určite choďte pozrieť. Spoločnosť na cestách mi robila ako inak
Budiška. A keďže sa nám turistiky málilo, zastavili sme sa cestou ešte na
Veľkej Knoli. Voľakedy miesto známe krásnym výhľadom na 15 okolitých kopcov.
Dnes, keď okolité stromy podrástli, toho veľa neuvidíte, no aj napriek tomu sa
na tento kopec oplatilo vyšľapať.
Sobotňajší večer patril zásobám, ktoré bolo do nedele
treba minút. S mojou šikovnosťou som sa večer dostal ešte k poslednej porcii
kapustnice. Navečer sme sa pobrali k ohňu, doopiekli, čo ostalo a mne robil
príjemnú spoločnosť radler od Zlatého Bažanta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára