Tour de Budiš

NEDEĽA

Odchod zo Slovenského raja bol celkom ťažký. Užili sme si poriadnej turistiky, čerstvého vzduchu a srandy okolo táboráka. Vracať sa do pracovnej rutiny sa nám všetkým veru nechcelo. Ráno bolo síce ťažké na vstávanie, no spišské párky s horčicou Snico a miestnym chlebom ho spravili omnoho krajším.

Odchádzali sme až niečo po 12.00, takže obed sme ešte stíhali. Malo to však jeden háčik. Varili sa krevetové cestoviny. A keďže ani krevety, ani cestoviny slovenské neboli, zahryzol som si ešte nejakého chleba a vyrazili sme na cestu do Bratislavy.

Tu by som chcel opäť podotknúť, že ak ste nastavení na teplé jedlo každý deň, trochu to zamrzí, ak sa vám nedostane. Cestou som zjedol akurát Malokarparské chlebíčky a jednu Milu od Sedity. Navyše som sa po príchode rýchlo venoval písaniu blogov a nepríjemný pocit hladu ma sprevádzal až do večera. Tu to zachránila moja priateľka.

Asi ste si už všimli, že sa do varenia nehrniem, ale je to aj preto, že mojej priateľke to ide oveľa, OVEĽA lepšie :) Večer som bol pohostený výbornou brokolicovou polievkou s chlebom. Po takejto večeri som mohol ísť pokojne spať :)

PONDELOK:

Pondelkové ráno som si musel privstať, pretože ma čakala pomerne dlhá cesta. Po včerajšom cestovaní z východu na západ som to mal dnes namierené na stredné Slovensko. Chlieb, karička v črievku a paradajka na raňajky pošli "čo by dup". Spolu s kolegom sme sadli do auta a mohli vyraziť do malej dedinky v Turčianskej kotline nazývanej Budiš.

Pre mňa bolo celkom prekvapením, keď som zistil, že ide aj o obec. Vždy som si myslel, že je to iba minerálka. Prišli sme sem na pozvanie marketingového oddelenia a mali sme na pláne exkurziu výrobného závodu.

Hneď úvodom nás v dobrej nálade uvítal hlavný technológ pán Ing. Rastislav Boďa a prehliadku sme začali pekne od prameňa. Ten bol údajne objavený v roku 1573 benediktínskym mníchom Mikulášom Pavlom Brikciusom. Hlavnou črtou závodu bolo nenormálne množstvo prepraviek. Bolo to ako obrovské lego :) Poobzerali sme si skladové tanky, vyfukovačky PET fliaš, samotné plnenie s etiketovaním až po finálne balenie. V závode musela byť čistota na 1. mieste. Dokonca aj taká známa mediálna hviezda ako ja sa musela obliecť do pracovného :P :) Bol som naozaj zvedavý a preto som sa veľa pýtal. Dokonca som zistil, že existuje aj voda Budišská. S tou som sa dovtedy asi ani nestretol. A navyše som videl všetky typy vôd od minerálky po pramenitú, od tichej po perlivú s príchuťou či bez alebo aj vitamínmi. Niektoré z nich získali dokonca aj ocenenie na medzinárodnej súťaži Superior taste award. Mne osobne celkom chutí Budiš s príchuťou aceroly.

legoland :)

forma na PET fľašu

 foto z 30-tych rokov

Nechceli sme sa príliš zdržiavať, aby mohla výroba šľapať na plné obrátky. Rozlúčili sme sa, spravili spoločnú záverečnú fotku a išlo sa domov. V aute som sa s kolegom zhodol, že táto exkurzia bola naozaj vydarená.

 S pánom Ing. Rastislavom Boďom

Cestou sme chceli zavítať do miestnej reštaurácie, alebo salašu, no nevedeli sme nič nájsť. Dokonca ani v Kremnici. Nakoniec sme objavili popri ceste závod Grotto, kde bola aj podniková predajňa s čerstvými bagetami. S pani predavačkou sme po dlhšom hľadaní našli jednu aj pre slovenského jedáka, pretože napríklad také kuracie mäso pochádzalo z Maďarska. A s akou verbou som sa do nej pustil, si môžete pozrieť na fotke :)

Priznám sa, že mi cesta zabrala dosť času a tak som ostal aj dlhšie v práci. Keďže som si dal na večeru iba Selčianský jogurt s pečivom, dnes som veru opäť nemal nič teplé pod zub. Ale vôbec mi to nevadilo. Ten jogurt s marhuľovou príchuťou je fakt super :)