Paradajky na ocot

UTOROK:

Utorňajšie raňajky boli opäť o perníku, avšak bez ovocia, ktoré kolegyne z vlastnej záhradky občas donesú do práce.  Ostal som totiž robiť z domu. Keďže som to s raňajším vstávaním trochu pretiahol, aj obed sa mi posunul o niečo neskôr. Hlad však na seba nenechal dlho čakať a poobede okolo tretej som začal špekulovať, ako utíšiť muzikantov v bruchu.

V Rači, kde bývam, som miestne reštaurácie neskúšal a dnes som na to ani nemal čas. Rozhodol som sa preto, že si v neďalekej Bille spravím rýchly nákup. Ako som tak lovil pohľadom v regáloch, našiel som omáčku na špageti Novofruct. Základ by teda bol. No keď som došiel k cestovinám, nenašiel som žiadne slovenské. Teda až na jedny, ktoré sa používajú do polievok. Klasické neboli. Nuž kúpil som ich a okrem toho aj pultovú eliášovskú klobásu s SK štítkom a tvrdý syr vršatec od Agro farmy.

Príprava bola síce rýchla, ale ten výsledok mal od  klasický špagiet trochu ďaleko :) Ešte že som bol naozaj hladný.

Na večer som chcem niečo ľahšie a preto som sa rozhodol pre ovocie. Zhodou náhod som natrafil v Lidli na slovenský melón. Zvyčajne ich vídavam pôvodom z Grécka, alebo Maďarska. Cena 25 centov za kilogram mi prišla síce nízka, ale nedbal som. Na byte som ho rozkrojil a chuť ma teda rýchlo prešla. Bol prezretý, mäkký a vlastne som nechápal, čo také ovocie robí v predaji.

A to sa mi stáva v obchodoch často. Broskyne tvrdé ako kameň, paradajky vhodné na výrobu octu a mandarinky, z ktorých sa dobre že nepráši. Ako zákazník v niektorých prípadoch nemám ako zistiť, čo za kvalitu ovocia alebo zeleniny kupujem. A komu sa chce vracať spať do obchodu s 5 a pol mandarinkou a reklamovať to. Toto ma fakt hnevá a bude to jedna z mojich ďalších tém, ktorú sa pokúsim preskúmať.

STREDA:

V stredajšie ráno som sa ocitol v Ružinove pred stánkom, kde predávali výhradne slovenské produkty. Nikdy predtým som si tento obchod neprezrel, aj keď som okolo neho chodieval často. V tomto období, keď jem po slovensky, mám ako keby zapnutý senzor na slovenské potraviny a registrujem ich oveľa rýchlejšie. Zo stánku na Ružinovskej ulici som si nakoniec odniesol 2 selčianske jogurty. Ešte som si dokúpil venčeky od Sedity a o raňajky som mal postarané.

Dnes som tiež ostal pracovať doma. A keďže mi zvýšila polovica omáčky na špageti a polovica cestovín, pripravil som si na obed zase “špageti“. Ale vyčkal som si, kým nebudem poriadne hladný, aby mi chutili viac :) Za tých pár dní, čo som súčasťou tohto projektu, bývam hladný dosť často. A to najmä preto, že nemám isté raňajky,  obed  alebo večeru, pokiaľ si ich dopredu nenaplánujem. Ale pomaly si na to zvykám a nerobí mi to problém. A ako som písal, keď už si niečoho nakoniec zajem, chutí mi oveľa viac.

Poobede pre mňa prišli dvaja kolegovia a spolu so zvyšným osadenstvom agentúry sme sa pobrali na chatu do Slovenského raja. Chodievame sem pravidelne a tento rok mi bolo prisľúbené, že sa na chate bude variť výsostne zo slovenských surovín. Tak sa celkom teším, ako to celé dopadne.