Víkend na Liptove

SOBOTA:

Obavy z počasia v sobotňajšie ráno sa potvrdili a výlet za tour de salaš bol ohrozený. No hlad je veľký učiteľ a zvedavosť, ako to na tom Liptove s ovečkami vyzerá, ma predsa len presvedčila. Dal som si na raňajky vychladené Acidko s dvoma rožkami, na cestu nabalil budišku s horalkou a spolu s frajerkou sme sa vybrali na cestu.

Na Liptov je to asi 3 hodiny cesty z BA a tak som sa rozhodol niekde zastaviť. Do pozornosti sa mi dostala tabuľa s kláštorom v Hronskom Beňadiku. Vyhodil smerovku doprava a čo chvíľa som stál pred gotickou bránou kostola. Je to druhý najstarší kláštor na území Slovenska a jeho návštevu vám určite odporúčam.

Na Liptove som mal v pláne navštíviť dva salaše. Ten bližší je pred Ružomberkom a volá sa Krajinka. Útulné miesto so znamenitou atmosférou a malou bačovskou zoo. Krajinka mi bola odporúčaná už niekoľko krát, ale konečne bola príležitosť navštíviť ju. O tom, že si dám pravé halušky s bryndzou, pochádzajúcej od ovečiek pasúcich sa neďaleko za kolibou, som nemal ani pochýb.  A chutili naozaj znamenito. Dokonca som nevládal dojesť, tak som si nechal zabaliť. Až na množstvo ľudí, ktorí spolu so mnou kradli tomu to miestu pokojnú atmosféru, by Krajinka nemala ujsť ani vašej návšteve. Majú tu aj obchod so samými farmárskymi dobrotami.

Potom som sa presunul na druhý salaš – Pastierska, ktorý by ste našli povyše veľmi peknej obce Bobrovec. Pomerne malá rodinná koliba v strede obrovských pastvín bola presne podľa mojich predstáv. Len škoda, že som došiel neskoro.  Na predaj bola už len bryndza :) Ešte som si vypočul orchester s desiatkami zvoncov a pobral som sa ubytovať do Bobrovca.

Večer bola už len pohodička. Dojedol som bryndzové od obeda, zapil radlerom od Zlatého Bažanta a hybaj ho do duchien zadrichmať. Deň to bol veľmi pekný, ale únavný.

NEDEĽA:

Ako sa na hosťujúceho Bobrovčana patrí, v nedeľné ráno som sa s miestnymi stretol u pána farára na omši a potom som sa vybral hľadať ďalšie krásy Liptova. Na raňajky som si dal echt slovenskú praženicu. Chlieb od Tatrapeko, vajíčka Tesco organic z ekologického chovu a maslo Tami. Dokonca aj soľ bola Prešovská. Len už neviem, ako je to teraz s tým solivarom.

Cestou som sa ešte zastavil v Mikulášskom obchodnom centre RGB, kde som natrafil na predajňu Salém. Ako som sa pustil so slečnou predavačkou do reči, povedala mi, že majú iba výhradne slovenských dodávateľov. A tak som kúpil Hruštínske syrové korbáčiky, žinčicu od Petra Záňa zo Zázrivej a domáci malinový ovčí jogurt od BS Profi. Trochu ma zarazila suma 15 eur za nákup, ale k tomu sa ešte vyjadrím.

Vrátil som sa teda na cestu. Najprv som uvažoval o návšteve jednej z jaskýň v Demänovskej doline, ale nakoniec vyhral výlet na Chopok. Ako správny buržuj som nešiel pešo, ale nechal som sa vyviezť lanovkou. Krásnych výhľadov bolo na vrchole neúrekom. Kamenná chata pod Chopkom praskala vo švíkoch, no neváhal som sa vystáť rad a ochutnať vysokohorskú kuchyňu. Pravá kapustová polievka nepochybila ani v najmenšom a za tie lekvárové parené buchty si pán šéfkuchár zaslúžil písomnú pochvalu. Ešte pár fotiek a zamieril som si po Chopku na ďalší vŕšok. Tentokrát Kozí.

Kozí vršok je výrobca produktov najmä z kozieho syra. Dokonca jeden z nich získal bronzovú medailu na World cheese awards. Okoštoval som ho a chutil naozaj dobre. Ale nakoniec som sa predsa len ulakomil na kravský syr s medvedím cesnakom :) Pri obci Ivachnová nenájdete iba predajňu, ale aj reštauráciu s novodobou architektúrou.

Odtiaľ som to mal namierené rovno do Bratislavy. Otvoril som si Hruštínske korbáčiky a začal som uvažovať, či sú produkty z Liptova naozaj pre bežného Slováka. Neviem, ako vzniká cenotvorba týchto výrobkov, ale cca 5 eur za 500ml jogurt je určite dosť. A to aj po prihliadnutí na to, že ide o ovčí jogurt. Možno ide naozaj o výnimočné špeciality. Kupcov slovenských produktov som pri predajniach vídaval dosť. Je to jedna z vecí, ktorú sa ešte pokúsim preskúmať.

Každopádne išlo o výborný víkend, ktorý môžem každému vrelo odporúčať.