Otáznik nad privátnymi značkami

PONDELOK:

Po víkende prichádza opäť každým milovaný pondelok a inak to nebolo ani u mňa. Deň som začal nejakým tým sladkým pečivom a pomaly som sa rozbiehal v práci.

Na obed som si doniesol kapustnicu, aby som nemusel zháňať niečo na jedenie v okolí tak, ako tomu bolo minulý týždeň. Spomenul som si však, že v Shopping Palace skončila výluka jedálenskej časti kvôli rekonštrukcii. Reku, idem to tam predsa len otestovať. Až vo 4. stánku mi povedali , že varia zo slovenských ingrediencií. Navyše je to stánok, kde varia naozaj dobre a kam som predtým chodieval často. Ctené meno ich prevádzky je Koliba.

Večeru som poňal tak jednoduchšie a keďže som toto leto ešte neokoštoval kukuricu, rozhodol som sa tak učiniť dnes. Síce som ju varil asi pol hodinu, ale chutila dobre.

UTOROK:

Keďže sa mi z minulého týždňa zachutili venčeky s jogurtom, utorňajšie raňajky boli jasné. Teda Tami a Sedita :) Tuto sa chcem priznať, že od začiatku tohto projektu sa mi značne predĺžil čas nakupovania. A keď vám ide ráno bus do práce, buď netreba špekulovať, alebo brať čo príde :) Našťastie mi autobus neušiel.

Na obed som konečne dorazil tú odloženú kapustnicu. Takéto varenie na niekoľko dní je výhodné najmä v tom, že človek nemusí každý večer špekulovať, čo si uvarí na druhý deň. A obrovské plus je cena. Pol kila kapusty, 3 klobásy, 2 zemiaky a voda z vodovodu na 3 litre kapustnice je nič v porovnaní s dennými menučkami. A ten čas obetovaný za sporákom sa mi veru oplatil.

Večer sa niesol v takom ležérnom štýle a spolu s kámošmi sme sa napriek daždivému počasiu vybrali do ulíc. Na obchodnej sme zakotvili v jednej talianskej reštaurácii. V tom som spočiatku videl trochu problém, ale nakoniec sme ostali iba pri drinkoch. Keďže ani drinky nemôžem, tak som si vybral z vinnej karty Chardonay neskorý zber z Topolčianok. Aj keď preferujem polosladné vína, toto bolo fajnové :) Nakoniec sme sa presunuli do latino klubu La Fiesta, na ktorú mám veľmi príjemné spomienky. Ideálne miesto pre oddych a ak aspoň trochu cítite hudbu, dá sa tu skvelo zatancovať a spoznať nových ľudí. Síce som nad nápojovou kartou zalamoval rukami, vyhral to nakoniec čapovaný radler od Zlatého bažanta.

STREDA:

Myslím, že sa každému raz za čas pritrafí, že zaspí do práce. To bol aj môj dnešný prípad. Samozrejme už som nemal čas na nákupy a tak som v práci hľadal niečo pod zub. Našťastie sa našlo aspoň ovocie. Samozrejme slovenské. Takéto situácie ma učia myslieť dopredu a nenechávať raňajky na náhodu.

A to platí nielen pri raňajkách, ale aj pri obede. Ten som nemal vymyslený tiež. Musíte mi však uznať, že ak idem z práce rovno do mesta a vrátim sa pred polnocou, tak tu naozaj nie kedy variť. Preto mi neostávalo nič iné, ako improvizovať a navštíviť Kolibu v Shopping Palace. Cestou som sa stavil v Tescu...

Ok, viem, že Tesco spomínam dosť často. Nerobím mu žiadnu reklamu. Jednoducho je to obchodný reťazec, ktorý počas pracovného týždňa navštevujem takmer denne. Navyše je to najväčší zamestnávateľ na Slovensku a preto stojí za pozornosť aj po stránke predajcu. Objavil som v regáli dve rôzne kuracie mäsá od rovnakého výrobcu, ale v prvom prípade pod privátnou značkou Tesco a v druhom prípade išlo o samotného výrobcu HSH s.r.o. z Veľkého Zálužia. Cena prvého bola 6, 49 eur/kg a druhého 7,99 eur/kg. Neviem však, v čom bol rozdiel.  Je mäso od výrobcu kvalitné viac ako to pre Tesco? Podporujem slovenské výrobky aj vtedy, ak uprednostním slovenské Tesco kura? Je pre slovenských výrobcov takýto predaj výhodný a nepodkopávajú si tak trochu vlastné produkty? Toto všetko sú otázky, na ktoré zajtra skúsim nájsť odpoveď. Chystám sa totiž na Agrokomplex v Nitre a budem naozaj zvedavý. Držte palce.