Víkend v Banskej Štiavnici

SOBOTA:

Len čo som v sobotné ráno po svadbe pretrel oči, vedel som, že víkend sa ani zďaleka nekončí. Na pláne bola návšteva Banskej Štiavnice a jej priľahlého okolia. Na raňajky bola štrúdľa, ktorú som si priniesol zo svadby ako výslužku. A tak, ako aj do Liptova, tak aj do Štiavnice som si pribalil priateľku, budišku na cestu a išlo sa.

Ubytovanie som mal rezervované dopredu a naozaj vyzeralo ešte krajšie, ako z fotografií. Poriadne hladný som si rýchlo vybalil veci a vybral sa hľadať niečo pod zub. Na námestí svätej Trojice som pri jednej terase zbadal nápis "domáca kuchyňa" a preto som neváhal vojsť a povyzvedať, či varia zo slovenských surovín.

Tuto na chvíľu odbočím od témy a chcem napísať, že medializácia tohto projektu mi naozaj pomáha. Čašník v podniku ma v momente spoznal, keď si dal dokopy slovenské potraviny a môj nezameniteľný profil z obrazovky televíznych novín. Vybral sa do kuchyne zistiť, ako to majú so surovinami. Nakoniec padlo slovo slovenské a ja som v momente sadal k stolu. Jedlo bolo výborné a reštaurácia Black M si u mňa šplhla.

Nasledovali zblúdilé túlačky po meste, návšteva kaviarničky s pózovaním vo výklade a nakoniec koncert three pianos v rámci festivalu jazznica, po ktorom nezostávalo nič iné, ako sa vrátiť na izbu. A aby som nezabudol, poobede som si spravil nákup na ďalší deň v miestnych, priestorovo skromnejších potravinách. Výber nebol veľký, ale o to zaujímavejší. Objavil som tu mnoho produktov, ktoré v obchodných centrách nemám šancu vidieť.

Na "nočeru" (kombinácia noci a večere) bola ešte varená kukurica a išlo sa spať.

NEDEĽA:

Raňajky boli ideálnym časom, ako využiť včerajší nákup. Domáci chlieb s nátierkou od alfa bio plus domáca zelenina ako príloha na seba nenechali dlho ćakať. Následne po raňajkách som sa odubytoval, zaniesol veci do auta a vybral sa za krásami Štiavnice.

Odporúčam pozrieť všetko, čo sa dá. Je to naozaj bohaté mesto plné ruchu najmä v letnom období. Moja cesta viedla cez botanickú záhradu k starému zámku, potom k novému kým neprišiel čas obeda. Chcel som vyskúšať ešte nejakú inú reštauráciu a pobral som sa teda do Kachelmana. Tu mi opäť pomohla medializácia a bola mi ponúknutá miestna divina spolu s domácou slepačou polievkou a pečeňovými haluškami. Tu ozaj nebolo čo riešiť.

 

 

Po obede som si to namieril ešte do dedinky Svätý Anton, kde sa nachádza honosný  kaštieľ spolu s priľahlým parkom. Dokonca by som sa odvážil povedať, že po prehliadke som mal rovnaký pocit, ako minulý týždeň v Ledniciach. Teda veľmi pozitívny.

Po nekonečnom cestovaní do Bratislavy som sa ešte rozhodol navečer posilniť chlebom a nátierkou Lunex. Poviem vám, že som mal po tomto víkende naozaj dosť. Aj keď som sa myšlienkami pri zaspávaní neustále vracal do úzkych, umením a banským remeslom nasiaknutých štiavnických uličiek :)