Paštikárčiť, či nepaštikárčiť?

SOBOTA:

Sobotné rána zvyknem začínať spišskými párkami, ktorých pôvod som vystopoval v Púchove. Majú chuť, ktorá ma vracia do detstva. Tie párky sú jednoducho senzačné a plné mäsa. Nakupujem ich v Bille.

Dnes to bol prvý deň, čo som sa rozhodol začať variť. Prvý týždeň som si spravil prieskum reštaurácií, ktorý teda nedopadol dobre. Odteraz budem zisťovať, čo sa v mojich podmienkach navariť dá a čo zas nie. Tento deň bola na pláne tradičná kapustnica. Základné ingrediencie ako kyslá kapusta, klobása a zemiaky som vybral slovenské. A dokonca aj chlieb so slnečnicovými semienkami. Keďže nie som zdatný kuchár, s varením mi pomáhala priateľka. A myslím, že nejaký čas ešte bude :) Varenie šlo hladko a kapustnice bude aj na tri dni.

Sobotný večer patrí zväčša dobrému filmu. Niektorí si ho radi pozrú doma a niektorí sa vyberú do kina. Ja prichádzam na chuť autokinu. Nikto vám zozadu nekope do sedačky, máte súkromie a nemusíte počúvať otravné mľaskanie susedov, ktorí sa tlačia popkornom. A keď už som pri popkorne, rozmýšľal som, čo by som si k filmu Muži v nádeji nabalil ja. Po dlhom hľadaní v regáloch skrsla iskra nádeje  aj mne a nakúpil som perfektnú trojkombináciu kukuričných arašidov, mojich zbožňovaných DRU tyčiniek a Budišu s príchuťou aceroly.

NEDEĽA:

Tak ako aj minulú nedeľu, aj túto som si doprial celkom bohaté raňajky. Niekedy nakúpim aj potraviny, ktoré sa nedajú zjesť na posedenie a tak ich míňam postupne. Toto ráno som teda dorazil zvyšné vajíčka, cibuľu a slaninu s klobásou. Pripravil som si ako inak praženicu :)

Víkend som mal som mal pôvodne stráviť niekde na pláži v Chorvátsku a testovať, ako sa dá prestravovať na slovenských potravinách v zahraničí. Keďže môj plán nakoniec padol, rozhodol som sa pre jednodňový výlet do českých Ledníc. Nabalil som si akurát sladké pečivo od Starého otca a samozrejme minerálku. V Ledniciach som ani nič slovenského nemohol čakať až na jednu malú výnimku. V bufete pri minarete som našiel Milu od Sedity. A tak som mal aspoň aký taký olovrant. Stravovanie v zahraničí slovenskými potravinami vidím ako krátkodobú záležitosť, kde sa človek prestravuje maximálne “paštikárčením“. Nebyť týchto 30 dní, doprajem si miestnu kuchyňu.

Večer ma čakala kapustnica, ktorej som si dal za plný tanier. Po celom dni na suchom pečive chutila ešte lepšie, ako včera :)